A.K.A my first business trip to London.
Konečne nadišiel ten dlhoočakávaný čas a dočkali sme sa správy od klienta, môj počítač je pripravený a môžem si poň prísť. Jupí, do Londýna, presnejšie Canary Wharf. Nikto nechápal, prečo neskáčem meter dvadsať nadšením, bolo to LEN tým, že na mňa už pár dní niečo liezlo, vonku sa zrovna ochladilo a očakávalo sa daždivé počasie, cesta do Londýna mi zaberie dve hodiny (jedným smerom), musím vstávať o pol šiestej a klasika : nemám čo na seba. Takže entuziazmus sa nekonal.
Finally came the day, when we received so much awaited response from our client, my laptop was ready and I could come to pick it up. Yaaay, to London, namely Canary Wharf. No one understood, why I wasn't excited at all about that, it was JUST because during the last days I was sick, it was getting colder again and some rain was expected, the journey to London takes me at least two hours (one way), I had to wake up at 5.30 am, and as usually : I have nothing to wear.
Cetu som prežila, ale len tak-tak. Na Victoria Station som musela vliezť do metra, čo o ôsmej hodine rannej znamená, vidieť na nástupisku každého druhého obyvateľa Londýna a širšieho okolia. V živote som toľko ľudí pohromade nevidela.
I survived the journey, but it was very close. At Victoria station, I had to took the tube, what at eight in the morning means, that at the platform I met every second inhabitant of London and further suburbs. I have never seen so many people at one place before.
Keď sme dorazili na mieto určenia, už v doprovode Mr. Whalea a Mr. D., moja sánka dostala ďalší dôvod klesnúť ešte o čosi nižšie : "Meemee, ideme na tridsiatku." Po nudnom obehávaní viacerých poschodí som konečne do ruky dostala vytúžený laptop à la tabula rasa, nebolo v ňom vôbec nič. Aby som si mohla podať kolkovanú žiadosť o nový software, musela som abolvovať asi 9 online školení v podobe virtuálnych prezentácii. To by zabilo aj vola.
When we arrived to the place, already accompanied by Mr. Whale and Mr. D.. my jaw was given another reason to drop a bit more : "Meemee, floor number 30." After spending few boring hours on different floor with different people, I finally obtained my dreamed laptop à la tabula rasa, there was nothing installed inside. To be able to officially ask fore some software, I had to pass 9 online trainings in form of boring presentations. That would be too much even for a monkey.
![]() |
| Lunchtime in the shopping centre |
Zabralo mi to takmer 5 hodín, ale naučila som sa, čo robiť ak :
- mi niekto ponúkne úplatok
- ak mám podozrenie, že klient perie špinavé peniaze
- ak ma bolí zápästie, pretože moja stolička nezodpovedá normám o zdraví a bezpečnosti na pracovisku
- ak moje dieťa náhodne odošle z môjho laptopu prísne tajný email
Škoda, že nepíšu, kto to je.
It took me almost 5 hours, but now I know what to do when :
- someone tries to give me a bribe
- I have some suspicions that our client is involved in money-laundering
- I have wrist pain because my chair doesn't accomplish the requirements of health-and-security-in-the-workplace document
- my child sends a highly restricted and top secret email from my laptop
It's a pity that I have no idea who it is.
![]() | |
| The view |





No comments:
Post a Comment