Sunday, 20 October 2013

Slovakia

Dnes som si trochu zaspomínala na letné prázdniny, resp. dovolenku, na prázdniny už nemám nárok. Strávila som 10 dní doma, na Slovensku. Jediná vec po ktorej som skutočne túžila, bolo pekné počasie. Mám rada, keď je v zime zima, v lete teplo a všetko medzitým patrí do jari alebo jesene. Moje prianie bolo splnené.



Today I was carried away by some memories about my summer holidays, so short.I spent 10 days back home in Slovakia. The only thing I had wished for before leaving was hot weather. I like when it's hot in the summer, cold in the winter, and anything between is for autumn and spring. My wish was fulfilled.

It was very cold on Friday

Dovolenka ubehla ako voda, navštívila som celú rodinu a kamarátov, dokonca sa mi podarilo babysittovať.

It was so hot that the animals needed a bath in cold water as well, a.k.a babysitting
It went so quickly, visited all my family and friends I got even a chance to babysit!

Riadne si užila Grape



I enjoyed a lot the Grape festival



Na Grape bolo výborne, škoda, že som odtrhnutá od diania na slovenskej hudobnej scéne, najviac ma zaujal Tomáš Sloboda a samozrejme Puding pani Elvisovej.

The festival was amazing, it's such a shame I am not in touch with the Slovak music bands anymore...I liked the most Tomáš Sloboda and of course Puding pani Elvisovej.

Párkrát som vyrazila do víru našeho (veľko)mesta


Few times I went out


Vybrala som sa do Bratislavy na nákupy

I went shopping to Bratislava



Našla som si však aj čas na čítanie (P.Coelho - Diabol a slečna Prymová, C. Ruiz Zafon - Marína) a leňošenie. Najlepšie sa táto bohulibá činnosť robila na záhrade na chalupe, spoločnosť mi robili títo krásavci.

I had some time to read ( P.Coelho - Devil and Miss Prym, C. Ruiz Zafon - Marina ) and relax a well. The best place to do so was in the garden of our summer house, I was held company by these beauties.


Piešťany - mesto snov



Piešťany - dream town



Tuesday, 8 October 2013

Saturday

Minulú sobotu sme sa zúčastnili charitatívneho behu Walk to Remember. Pre mňa to bolo "Tehdy poprvé", nikdy som nič takéhto nepodnikla, ale rozhodne to bolo na mojom nepísanom "liste vecí, ktoré chcem spraviť kým zomriem" spoločne s pár ďalšími menovanými tu.

On Saturday, we participated in Walk to Remember charity run/jog/walk. It was the first time I have done something like this, however I always wanted. To take place in such an action was on my "To Do List Until I Die" together with few other items I mentioned here.



Videla som film Walk to Remember, vrelo doporučujem, ak si chcete poplakať, ja som ho videla asi trikrát a vždy zabral. V podstate kvôli filmu ma upútal leták s rovnakým názvom. A tiež som tajne dúfala, že sa zúčastní aj Shane West.

I have seen the movie Walk to Remmeber three times and all the times I cried. I think it was the first movie in my folder "Crying Movies" . That's actually what caught my attention when I saw the leaflet. And also maybe I was hoping Shane West will be there as well.




Zaregristovalli sme sa online asi mesiac dopredu a po pár dňoch sme dostali list, že si môžme prísť vyzdvihnúť tričká a čísla. Mne sa cyklaménová veľmi páči, ale Gansta z toho príliš nadšený nebol, sa mračil a žundral "Tak toto na mňa nikto nedostane...". A dostal. A nakoniec sa mu aj páčilo.

We registered online like a month ago and few days after that we received a letter saying that we could pick up our T-shits and numbers. I like this color, but Gangsta wasn't very happy about that, frowning and mumbling "There is no way I would wear this". He did. And he liked it.



V osudové ráno som sa zobudila krásne odpočinutá a dala som si výdatné raňajky. Raňajky sú pre mňa nutnosť, verím tomu, že bez ranného posilnenia by som to nezvládla ani pred barák. Posledných pár týždňov som si mimoriadne obľúbila muesli s mliekom, slnečnicovými semienkami, banánom a veľkou lyžicou arašídového masla.

In the morning of the day D, I woke up amazingly fresh and had a nice breakfast. I just have to have a breakfast, otherwise I wouldn't be able to make it out of the flat. My favorite breakfast now is some muesli, milk,sunflower seeds, banana and a big spoon of peanut butter.



A trpko som to oľutovala! Všetci sme sa zhromaždili v budove divadla voWorthingu, organizovane sme sa zahriali a vyrazili o 10.30. My sme sa rozhodli, že pobežíme 5km, mohli sme 10....nie, ruku na srdce, nemohli, ale tá možnosť tu bola tiež. Väčšina ľudí sa rozhodla pre chôdzu.

Oh how much I regretted that! We gathered all in the Worthing theater and had a short warming up, the run itself started at 10.30. We chose to run 5 kms, we could have run 10 km...well no, we couldn't, but the option was there. Most of the people chose to walk.



Bolo to úplne super, fakt som si to nesmierne užila...po ceste k stredovému otočnému bodu ( bežali sme 2.5km po pobreží, otočili sa  a bežali späť) som si veľmi detailne obhliadala kríčky pozdĺž trasy a odhadovala, kde moje raňajky nájdu druhý domov. Katastrofa sa však nekonala, naspäť sa bežalo oveľa ľahšie, moňo aj preto, že ma nakonci čakala medaila.

It was so much fun, I really enjoyed it...on the way to the turning point (we ran 2.5 km on the seafront and then turned and ran back) I was observing very closely all the bushes I was running around thinking which one would have liked my breakfast. Fortunately nothing happened but I was really suffering! The way back was much better, maybe because I knew I would get a medal.



Stále sa vytešujeme, že sme to zvládli, odmenou nám bola aj riadna svalovica. A nechcite vidieť ako sa dostávame do auta alebo dole po schodoch.

We were so happy that we did it even though my back/abbs/legs still ache. And I don't wish anyone to see us trying to get into the car or walking down the stairs.